Sekvenčné vs agilne projektové riadenie

Historický kontext agile

Prve formálne metodiky projektového riadenia vznikali v obdobi industrializácie(typicky “hmotné” orientované odvetvia ako stavebníctvo, strojníctvo, poľnohospodárstvo). Išlo o sekvenčne projektové riadenie a pre tento typ odvetví je sekvenčne riadenie stále najelpšou voľbou(príkladom sekvenčných metodík je napr. PRINCE2, PMI).
-Postupne začal rozvoj automatizácie a informatizácie kedy manuálna práca začala byť automatizovaná. Pre tento typ znalostne orientovaných projektov sa prirodzene začali preberať best practices a spôsoby riadenia z priemyselných projektov riadených sekvenčnym projektovým manažmentom, pričom sa ešte nezohľadňovali rozdiely týchto oblastí.
-Naďalej bude pokračovať trend stúpajucej automatizácie a navyše stúpajúcej umelej inteligencie nahradajúcej nielen priemyselné oblasti ale aj vybrane znalostne orientované oblasti. Bude stúpať dopyt po znalostne orientovaných povolaniach vytvárajúcich automatizáciu a inteligenciu, preto význam agilnych prístupov bude naďalej pokračovať.

Hlavné rozdiely medzi agilnym a sekvenčným riadením

Priemyselne orientované projekty je možné relatívne dobre si predstaviť, naplánovať a zrealizovať a nedochádza k tak častým zmenám ako v znalostne orientovaných projektoch. A navyše tento sekvenčný myšlienkový postup naplanuj,urob,skontroluj je pre mozog prirodzený človek ho prirodzene používa v bežnom živote.

Avšak hlavné rozdiely medzi riadením industriálnych projektov a znalostných projektov sú v stupni komplexity, miere neistoty a teda množstve zmien. Tieto 3 kľúčové rozdiely maju úplne iné požiadavky na riadenie a taktiež sú empiricky dokázané veľkym počtom zlyhajúcich IT projektov riadených sekvenčným projektovým manažmentom.

Sekvenčné riadenie teda funguje v oblastiach kde je možné relatívne dobre plánovať, kde je relatívne nižší stupeň komplexity, neistoty, potreby zmien, voči iným oblastiam(napr. znalostne orientovaným) kde sú komplexita a neistota, počet zmien relatívne vysoké.

-komplexita a neistota: vysoká miera komplexity a neistoty vyžaduje potrebu tvorivých inteligentných ľudí, ktorý maju svoje špecifika pri riadeni.
-zmeny: Dôraz na riadenie zmien je jednym zo základných pilierov agilného riadenia. Naopak zmeny nepatria medzi základné piliere a priority sekvenčného riadenia. Pri sekvenčnom prístupe sú zmeny zväčša riadené iba na úrovni zmien v kontraktoch(contract change management), naopak agile prispôsobuje cele riadenie zmenám a preto je vhodný ak:
1.Zákazník vie čo chce ale nevie to v súčastnosti uplne presne(alebo najčastejšie zákazník si iba mýsli že to pozná presne)
2.zákaznik vie čo chce avšak externe okolie sa môže zmeniť(aj z jedného na druhý deň môžu nastať neočákavané udalosti).

Je teda waterfall pri riadeni znalostne orientovaných projektov mrtvy?

Veľa ľudí sa na agile vs waterfall pozera ako na dobro vs zlo a nemyslím si že je to rozumný pohľad.
Z mojej skúsenosti waterfall má tiež svoje využitie v určitých prípadoch aj v súčastnosti a to pokial ide o úlohy, ktoré je možné detailne naplánovať kde nieje vysoká miera neistoty. Typicky je možné waterfall použiť pri subkontraktoch na technické tásky(v prípade ak je na 100% známi presný popis funkčnosti), bez UI, s krátkym trvaním(do par týždnov), alebo tasky realizované v jednej iterácii. V princípe (1-2 týždnový) sprint je podobný waterfall projektu, pretože ide o realizáciu naplánovaného sprintu, pričom by počas sprintu nemalo dochádzať k (častým) zmenám(napr. scrum jev tomto reštriktívny a zakazuje zmeny v taskoch realizovaných počas sprintu, kanban je v tomto benevolentnejší).

marek malý

marek.maly@ambiso.sk

Like helping people, Business & IT, research & innovations, nature, travelling, sports(bike, mountaineering, ..)

No Comments

Post a Comment